Ján Šlinský, ktorý navrhol Agrokruh: Malí farmári nikdy nebudú konkurovať cenou, ale vyššou kvalitou

Mechanický Agrokruh obrába pôdu bez toho, aby ju poškodzoval a narúšal jej štruktúru. Jeho zhotoviteľ Ján Šlinský v rozhovore vysvetľuje, či poľnohospodárske kruhy dokážu farmára uživiť a prečo nie je Slovensko ideálnou krajinou na pestovanie vo veľkom.

Ján Šlinský, ktorý navrhol Agrokruh: Malí farmári nikdy nebudú konkurovať cenou, ale vyššou kvalitou

Zhotoviteľ Agrokruhu Ján Šlinský. Zdroj: osobný archív

Ako sa zrodila myšlienka navrhnúť systém Agrokruh?

Po skončení vysokej školy som pracoval na družstve ako vedúci zeleninárskeho strediska. Pracovalo tam 72 žien, ktoré vo fóliovníkoch dreli za šesť korún štyridsať halierov. Neboli však platené od toho, koľko zeleniny sa urodilo, ale od toho, koľko árov obrobili.

V tom čase som začal špekulovať nad mechanizáciou práce vo fóliovníku. Keď sme orali s traktorom, ešte mesiac v ňom smrdela nafta. Navyše, s traktorom šlo urobiť len základnú prípravu pôdy a všetky ostatné práce sa vykonávali ručne.

Som vyštudovaný záhradník, no mojím hobby bolo letecké modelárstvo, takže technické myslenie mi bolo blízke.

Tiež som premýšľal, ako by sa dal namiesto spaľovacieho motora použiť elektromotor a ako by mechanizmus pracoval v automatizovanom režime. Narazil som na technológiu agrotechnických mostov, ktoré spĺňali kritériá agroekológie. Čiže zabraňovali zhutňovaniu pôdy, šetrili energiu a umožňovali automatizáciu mnohých pestovateľských prác.

Tieto riešenia však boli príliš drahé.

Prišli ste teda s vlastným zariadením. Ako funguje? 

Ako modelár som vedel, že riešením je vytvoriť mechanizmus s centrálnym pevným bodom, okolo ktorého sa točí rameno. Takto sa dá zabezpečiť presná navigácia. Problém však nastal vtedy, keď bolo treba most presúvať na medziriadkovú vzdialenosť. Zas do toho vstupoval ľudský faktor.

Zdroj: Facebook.com/Agrokruh

Raz som však pozeral cestopis. V ňom som videl, ako bol ku kolu uviazaný jak (turovité zviera podobné býkovi, pozn.), ktorý mal chodením pomlátiť obilie pod sebou. Jak bol k stĺpu priviazaný lanom a zakaždým, keď chcel ujsť, hýbal sa smerom dopredu.

Keď robil tento pohyb, lano sa navíjalo na stĺpik, a tým donútilo zviera, aby prešliapalo celú plochu milimeter po milimetri trasou v tvare špirály. Povedal som si, že toto je riešenie. 

Začal som kresliť, skladať a za 27 rokov som postupne vytvoril funkčný systém Agrokruh, vďaka ktorému sa dá pestovať zelenina v bio kvalite a s dlhodobou udržateľnosťou.

Rameno sa otáča okolo pevného bodu, čím vytvára políčko v tvare kruhu. Autor: Anetta Vaculíková

Čo všetko sa dá pomocou Agrokruhu vypestovať?

Prakticky celý sortiment zeleniny. V tomto roku perfektne vyšli paradajky, papriky, cukety, hokkaido, cukrové melóny a cibuľa. Naopak, kvôli počasiu nám nevyšla mrkva, reďkovka a kukurica vyšla len po pás.

Zatiaľ je systém vhodný len do najlepších pôdnych a klimatických podmienok, aké sú v Podunajskej nížine a juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny. Samozrejme, veľký vplyv má počasie.

Zatiaľ sa najviac záujemcov ozýva zo severných oblastí, ako je Čadca alebo Liptov. Na dolniakoch je argumentácia v prospech bio pestovania komplikovanejšia. Keď som sa rozprával so záhradkármi z Komárna, mnohí mi tvrdili, že bez chémie nič nevypestujú a malý gazda supermarketom nemôže konkurovať. Malí farmári však nikdy nebudú konkurovať cenou, ale vyššou kvalitou.

Agrokruh je však postavený na ponuke zeleniny v bio kvalite za bežné ceny. Nie je ľahké to ľuďom vysvetľovať, ale každým rokom sa to zlepšuje.

Asi každému napadne otázka, či sa takýmto mechanizmom dá pestovať vo veľkom a uspokojiť potreba veľkého počtu ľudí. Je to možné?

Ak naozaj chceme problémy spojené s pestovaním bio zeleniny riešiť a nie k ním prispievať, riešenie vidím vo vytváraní siete malých rodinných zeleninárskych hospodárstiev s uzavretou skupinou odberateľov.

Ja hovorím, postarajme sa každý sám o seba a bude o všetkých postarané. Neriešme problém na svetovej, ale lokálnej úrovni. Ale v politike sa to nedá, pretože do mnohých agend to nezapadá. Preto sa orientujem viac na osobné väzby medzi pestovateľom a spotrebiteľom, čiže na komunitou podporované poľnohospodárstvo.

Áno, bez agrochémie sa pestovať nedá, ale to len preto, že chceme pestovať veľmi rýchlo. Ukazuje sa však, že takýmto spôsobom nebudeme môcť pestovať dlhodobo.

Dajme tomu, že bude ochota zo strany malých farmárov. Dá sa však takto uživiť? Zvlášť v dobe, keď sa zameriavame na zisk a konzum.

Agrokruh umožňuje dvom pracovníkom na ploche dvoch hektárov pestovať celý sortiment zeleniny s plánovaným ročným obratom 24-tisíc eur. To v období 5 až 10 rokov (záleží od lokality) zabezpečí mesačne čistý daňový základ zhruba 800 eur.

Pre niekoho je to málo. Viete prežiť prvých desať rokov z 800 eur mesačne pri práci, ktorá trvá denne 12 až 14 hodín a prináša 70 % riziko? Ak to s niekým zamáva, nevydrží to.

Raz mi jedna novinárka povedala, že ak by jej manžel doniesol výplatu 800 eur, tak ho vyhodí z balkóna.

Záleží, z akého hľadiska, sociálnej skupiny a s akou perspektívou sa na danú problematiku pozeráte.

Ja to robím už 27 rokov a darí sa nám aj vďaka manželke, ktorá to všetko znášala. Je pravda, že niekedy bola situácia náročná.

Ale nedá sa to presne ekonomicky vyčísliť. Jednoducho povedané, mňa to uživilo.

A keď si tak vezmeme, sociálna a ekologická situácia vo svete je katastrofálna a iste nás čaká budúcnosť, ktorá sa nebude páčiť každému.

Žiaľ, sme civilizácia smrti. Vieme ohodnotiť mŕtve veci, ale nie tie, ktoré podporujú život. Nehmotné veci však dlhodobú spokojnosť neprinášajú. Miliardári by o tom vedeli rozprávať. Ale to som len počul, lebo miliardu som ešte ani nevidel. (smiech)

Ako laik to vnímam tak, že ide o kompromis na viacerých stranách. Pestovateľ sa nebude chcieť nabaliť a odberateľ zas definuje spotrebu a zaplatí si za zeleninu v bio kvalite.

Áno. Výrazne pomáha práve definícia spotreby zeleniny a sériová výroba posledného modelu Agrokruhu.

Veľa ľudí si neuvedomuje, že pôdu a vodu nevieme vyrobiť, a pritom sme na nich existenčne závislí. Ako ľudstvo žijeme z biologickej podstaty, nie finančnej či digitálnej.

Digitálne technológie nám pomôžu pri plánovaní a predaji, ale na pestovanie potrebujete pôdu a vodu.

Jeden človek nezmení svet, no môže aspoň ponúknuť príklad. A oceniť by to mala najmä spoločnosť.

Keď tu boli zástupcovia klubu vitariánov (ľudia, ktorí sa živia len surovou stravou, predovšetkým rastlinnou, pozn.), povedal som im, že majú sofistikovaný spôsob stravovania, na mňa až príliš prešpekulovaný. Spýtal som sa ich, kde nakupujú zeleninu. Odpovedali, že zo supermarketu. No a sme doma.

To je čistá schizofrénia. Filozofujeme o všetkom, ale základnú surovinu, na ktorej to stojí, berieme z priemyselnej výroby, o ktorej nemáme najmenšiu predstavu.

Spomínali ste, že uvádzate najnovšiu verziu Agrokruhu, ktorú chcete rozšíriť medzi ďalších pestovateľov. To znamená, že tento mechanizmus si bude môcť ktokoľvek zadovážiť a pestovať ním na vlastnej pôde?

Áno. Pripravujeme technickú dokumentáciu potrebnú na výrobu a certifikovanie podľa príslušných noriem.

V družstve Agrokruh Slovakia budeme pestovateľom vysvetľovať všetko okolo agrotechnického postupu a vytvárania komunity.

Je vôbec na Slovensku dostatok poľnohospodárskej pôdy, na ktorej by sa pestovalo takto v malom?

Najúrodnejšej pôdy je na Slovensku zhruba len osem percent. Paradoxom je, že najúrodnejšia pôda sa nachádza v regiónoch, kde máme najväčšiu nezamestnanosť. Typickým príkladom je juhovýchodný Zemplín.

Ale na pestovanie zeleniny, ktorá by spĺňala atribúty bio kvality, tu máme dosť pôdy. Keby aspoň päť percent obyvateľov Bratislavy odoberalo takúto zeleninu, celá Podunajská nížina by mohla byť jedna pekná záhradka. Kruhy zeleniny a pomedzi to bylinky, ovocie a cestičky. Hotový raj.

My však chceme mať všetko o týždeň. Problém je teda v nás, pretože nás zväzuje strach a netrpezlivosť.

Navyše, sme krajina s najväčšou diverzitou pôdnych typov. Zameriavame sa na export, pestovanie vo veľkom a používame stroje, ktoré boli vyvinuté na americké prérie a ruskú step. Tým len ničíme lány našej zeme.

Slovensko jednoducho nemá predpoklady, aby pestovalo veľkoplošne.

Zdroj: Agrokruh.sk

Ako vnímate označenia potravín v supermarketoch? Nestáva sa zo skratiek bio a eko skôr trend a marketing?

Presne tak, bio je čoraz viac marketing a byrokracia než agronómia a filozofia. Bio označenie je podmienené certifikačným procesom, ktorý zvyšuje byrokraciu pre producenta a cenu pre konzumenta.

Ale ani to by ma netrápilo, ak by z vyššej ceny, ktorú spotrebiteľ zaplatí, získal niečo aj pestovateľ. Ten ale z toho nemá nič.

Pokiaľ ste sa nedívali do očí človeku, ktorý zeleninu vypestoval, a nestáli na pôde, kde ju vypestoval, o žiadnom bio nemôže byť reč.

Na pestovanie nepoužívate žiadne syntetické prípravky, ktoré podporujú rast alebo hubenie škodcov. Čím teda hnojíte a ako pomáhate zelenine, aby rástla v ideálnych podmienkach?

Áno, nepoužívam žiadne syntetické chemické prípravky proti chorobám, škodcom a burine. Dokonca ani tie, ktoré sú zákonom o ekologickom poľnohospodárstve povolené.

Systémom Agrokruh vytvárame plodinám čo najideálnejšie podmienky pre rast.

Okrem toho hnojíme vermikompostom a tiež výluhmi z kostihoja lekárskeho a žihľavy dvojdomej.

V Krava&Company presadzujeme názor, že aj pre účinné hnojenie je správne spájať rastlinnú a živočíšnu produkciu. Ako to vnímate vy?

Je to jediný spôsob, inak sa nám nepodarí dostať organické látky do pôdy. Systém Agrokruh funguje bez živočíšnej produkcie, ale aj my ju potrebujeme.

Ako certifikovanému pestovateľovi mi zákon prikazuje hnojiť organickým hnojivom, ktoré pochádza z ekologického chovu. My nakupujeme hotový vermikompost od certifikovaného chovateľa. Je to pre nás ekonomicky výhodnejšie, než keby sme si ho produkovali sami.

V jednom videu ste spomínali, že záhradkár by mal byť šťastný. Ste šťastný?

Viete, aj to šťastie sa ťažko definuje a každý ho vníma inak. To znamená, že z čoho by som bol šťastný ja, iní by nemuseli byť. Ja sa teším, keď mi rastú papriky a keď sú spokojní moji odberatelia. Keď vidím zdravú pôdu a to, že moja konštrukcia pracuje bez problémov.

Existuje čínska múdrosť, ktorá hovorí: „Ak chcete byť šťastní hodinu, opite sa. Ak chcete byť šťastní jeden deň, ožeňte sa. A keď chcete byť šťastní celý život, buďte záhradníkom." Mne to dáva zmysel.

Napokon mi to pomohlo vybudovať si vzťah so synom a dosiahnuť rodinnú súdržnosť, a to za okolností, ktoré neboli veľmi jednoduché

Ani v rodine občas nechápali, prečo to robím. Človek je spokojný sám so sebou, ale je to ťažko vysvetliť.

Keď to teda neviete vysvetliť, spýtam sa inak. Dokážete si predstaviť, že by ste robili niečo iné?

Som dosť kategorický. Od šiesteho ročníka som chcel byť zeleninárom, a tak som aj urobil. Jednoducho robím to, čomu verím a čo chcem.

Zdieľajte na sociálnych sieťach
mohlo by vás zaujímaŤ
Majiteľ siete mäsiarní: Najväčší problém lacného mäsa? Rastové hormóny a antibiotiká

Majiteľ siete mäsiarní: Najväčší problém lacného mäsa? Rastové hormóny a antibiotiká

Šéfkuchár, ktorý vymenil luxusné hotely za školskú jedáleň: Pri súčasnom nastavení sa neuveriteľne plytvá

Šéfkuchár, ktorý vymenil luxusné hotely za školskú jedáleň: Pri súčasnom nastavení sa neuveriteľne plytvá