Zabudlo sa gazdovať? Záujem mladých ľudí o farmárčenie je nízky, tvrdí majiteľ farmy na východe Slovenska

Pre chov dobytka sú lepšie predpoklady skôr na východe ako na západe krajiny, tvrdí majiteľ farmy Krava&Company Jiří Zeman. V rozhovore vám povie i to, ako veľmi sa zmenilo farmárčenie na Slovensku, kde sme dnes a kam smeruje jeho vývoj.

Zabudlo sa gazdovať? Záujem mladých ľudí o farmárčenie je nízky, tvrdí majiteľ farmy na východe Slovenska

Keď sme sa prvýkrát stretli, spomenuli ste, že vaša rodinná farma by zrejme nevznikla bez podpory ľudí na východe, ktorí si ešte pamätali, ako sa gazduje. Je to pravda?

To, že sme na východnom Slovensku, je istá výhoda. V tomto regióne ľudia vždy niečo chovali a pestovali. Stále je tu žijúca generácia, ktorá sa farmárčeniu venuje.

Na veľa vecí sme museli prísť sami a trvalo nám dlho, kým sme zistili, ako to celé robiť. A robiť to najlepšie, ako sa dá.

Bez podpory ľudí z východného Slovenska, ktorí mali ešte v živej pamäti staré postupy, ako sa majú chovať kravy a ako má farma vyzerať, by sa to možno vôbec nepodarilo. 

Myslíte si, že na západnom Slovensku by to možné nebolo?

V priemyselnejších oblastiach Slovenska by sa nám už zrejme farmu v takejto podobe rozbehnúť nepodarilo, lebo tam už pomerne vymizili tradície. 

Zoberte si, keď idete autom z Bratislavy, v okolí kedysi neboli žiadne logistické parky. Všetko to boli polia, na ktorých sa mohlo niečo pestovať či chovať. 

Dnes v okolí Bratislavy, smerom na Voderady, stoja zástupy ohromných plechových budov, ktoré vznikajú na úkor poľnohospodárskej pôdy. 

Pôdy však už, bohužiaľ, viac nebude. Budeme mať viac logistických centier, viac domov, ale pôdu mať nebudeme. 

Prečo je to podľa vás problém?

Bude to problém predovšetkým našich detí. Hoci každý kus pôdy dnes už niekto vlastní, obrazne môžeme povedať, že pôdu si vo finále prenajímame od našich detí. 

Naše deti tu budú žiť, budú chcieť mať zdravé a kvalitné potraviny. Ale keď tam bude namiesto toho logistický park, čo im vo výsledku dá? Maximálne k nám dovezie zeleninu zo zahraničia.

Kedysi platilo, že ak sa dobre darilo gazdovi, darilo sa aj ľuďom na dedine. Myslím si, že to je princíp, ktorý funguje aj dnes. Ak sa bude dariť farmárov, tak sa bude dariť ľuďom v ich okolí, bude sa platiť za nájom pozemkov, bude sa obhosporadovať pôda a pôjde hore jej bonita.

Samozrejme, môžeme si povedať, že tu je miesto, kde budeme pestovať, a v nejakej inej lokalite budeme robiť biznis. Otázka je, či to tak môže fungovať dlhodobo a udržateľne. O chvíľu bude možno Krava&Company chránená krajinná oblasť. (smiech)

Ako veľmi sa zmenili tradičné postupy v poľnohospodárstve a chove dobytka?

Sto rokov dozadu bola v poľnohospodárstve výťažnosť na hektár pôdy niekoľkonásobne menšia ako dnes. Teraz sa všetko robí strojovo, bežne sa vo veľkom využívajú šľachtené plodiny a k tomu veľa chémie. 

Niekedy mal každý doma kravu – jednu, dve, tri. Neboli veľké gazdovstvá. Aby prežili, museli si vedieť všetko dorábať a spracovať sami, vrátane potrebného náradia. Za komunizmu to potom, samozrejme, všetko skolektivizovali a zvieratá hromadne zavreli do maštalí.

My to chceme robiť inak, a preto nepoužívame žiadnu chémiu, rastové hormóny či GMO plodiny. Zároveň zvieratá nevystavujeme stresu a dávame im čo najväčšiu voľnosť. 

Dobytok sme vrátili do prírody, kam patrí. Naše kravy nežijú v maštaliach, nikto ich nedojí, nemajú ani len pastiera. 

Naopak, 24 hodín denne sa voľne pohybujú po priestranných lúkach pod holým nebom, kŕmia sa trávou a prírodným krmivom bez chemikálií a prirodzene, bez ľudského zásahu sa kravy rozmnožujú a rodia mláďatá.

Je Slovensko podľa vás krajinou, ktorá sa dobre stará o svoje tradície?

Mení sa to. Z toho nič sa to pohlo postupne aspoň k niečomu.

Nezabudne sa gazdovať úplne? Je záujem o tieto profesie medzi mladými?

Pre mladých ľudí tento odbor nie je sexi. Ani tam nie je garancia, že si zarobia nejaké vysoké sumy ako napríklad v IT. 

Ukážte mi jedného rodiča, ktorý by túžil po tom, aby jeho dieťa bol poľnohospodár. Okrem mňa. (smiech). 

Keď sa opýtate desiatich rodičov, ktorí majú malé dieťa, či by z neho chceli mať poľnohospodára, možno jeden z nich vám povie, že áno. A zrejme ani to nie. 

Na druhej strane, štát sa snaží o podporu nejakými projektmi ako Mladý poľnohospodár. Treba uznať, že niečo robia. Či to postačí, uvidíme za pár rokov. Ale myslím si, že nejaký extra efekt to neprinesie.

Neuvažovali ste, že by ste pre deti zo škôl urobili nejaký edukačný program, aby si mohli prísť pozrieť zvieratá alebo vyskúšať si prácu na farme?

Áno, už sme na to mysleli. Určite by to bolo super. Veľmi by sa mi páčilo, keby sme dokázali vzdelávať mládež a ukázať deťom, ako tieto veci v praxi fungujú. Možno by to takto niekoho nadchlo.

Hovorili sme veľa o tradíciách, ale čo inovácie? V dnešnej dobe sa hovorí o rôznych technológiách 4.0. Čo z toho sa podľa vás uplatní v poľnohospodárstve?

Technológia, samozrejme, výrazne pomáha. Moderné postupy sa aplikujú najmä pri plánovaní siatia. Rozborom sa zisťujú podmienky pre ideálny stav pôdy, vyhodnocuje sa vlhkosť či počasie. Ak máte vysoké pH, pridáte vápno a podobne.

Prirodzene, aj stroje sú stále lepšie a modernejšie. V tomto nastal za posledných desať rokov ohromný pokrok. Sú kompaktnejšie, dajú sa použiť multifunkčne na viacero úkonov. Spotrebujú tak menej nafty a produkujú menšie znečistenie a menej CO2.

Traktoristovi sme kúpili nový traktor a  15 minút mi volal so slovami: „Vedúci, sedím v lietadle.”

Technológia kombajnov či traktorov je taká precízna, že sejú prakticky na milimetre, nikdy nie na dvakrát. Ak poľnohospodár používa chémiu, pozná presné množstvo, koľko jej kde aplikovať.

Používajú sa trebárs drony na kontrolu pasienkov zhora, či nie sú niekde spasené diviakmi.

Aké trendy budú spojené s farmárčením v 21. storočí?

Určite to bude v budúcnosti o ďaleko sofistikovanejšom plánovaní aj väčšej digitalizácii. Ale ľudská práca sa odtiaľ nevytratí, tá tam vždy bola aj bude.

Veľká časť ľudí sa bude chcieť stravovať zdravšie. Ale treba si uvedomiť aj to, že rastlinné náhrady bez dobytka nemôžu fungovať. Respektíve môžu, ale len za cenu chémie. 

Farmár, ktorý nebude produkovať aj mäso, nebude mať sóju bez GMO a chémie. Ak totiž nemáte hnoj z dobytka, musíte dusík do pôdy dostať iným umelým spôsobom. Samo vám to nevyrastie.

Zvieratá sú pre zdravý ekosystém dôležitou zložkou. Naše kravy Vlasty sa väčšinu roka pasú na pasienkoch, ktoré intenzívne pohnoja. Pôdu zároveň výborne prekypria kopytami, vďaka čomu je prevzdušnená a vlažná. Keď k tomu ešte zaprší, pre zem sú to ideálne podmienky. Vďaka tomu nemusíme používať žiadnu chémiu.

Je fajn, že vegán si dá rastlinný hamburger, ale už si možno neuvedomí, že výrobca dal sto litrov chémie do pôdy, aby tú sóju vypestoval. 

Myslím si, že rozumnejšie je mäso jesť, ale menej a kvalitne. A zisťovať si informácie, zaujímať sa o pôvod výrobkov. Ak chceme jesť udržateľné a zdravé potraviny, musíme sa o to pričiniť.

Spracoval:  Tomáš Paulík

Zdieľajte na sociálnych sieťach
mohlo by vás zaujímaŤ
Reportáž o tradičnom včelárení: Med kedysi vytláčali holými rukami a choroby včiel nepoznali

Reportáž o tradičnom včelárení: Med kedysi vytláčali holými rukami a choroby včiel nepoznali

Majiteľka chovnej stanice: Kŕmenie psov barfom je návratom k ich prirodzenosti

Majiteľka chovnej stanice: Kŕmenie psov barfom je návratom k ich prirodzenosti