Odborníčka na permakultúru: Kým sa spamätáme, možno už budeme obklopení púšťou

Permakultúra je prístup k životu založený na etickom a trvalo udržateľnom využívaní krajiny. Krajinná architektka a permakultúrna dizajnérka nám priblížila, čo presne to znamená a ako sa dá táto filozofia uplatniť v praxi.

Odborníčka na permakultúru: Kým sa spamätáme, možno už budeme obklopení púšťou

Klára Mydliarová spolu s manželom Jakubom a psíkom Apollom tvoria základný tím ateliéru krajinnej architektúry a záhradného dizajnu LARUU.

Ich hlavným zameraním a životnou vášňou je navrhovanie záhrad, parkov a ďalších priestorov podľa zásad permakultúry. Čiže tak, aby výsledkom ich práce boli exteriérové plochy, ktoré nezaťažujú životné prostredie, ale naopak, sú preňho prínosom.

Permakultúrna dizajnérka Klára nám porozprávala, ako sa dajú v poľnohospodárstve či vlastnej záhradke uplatniť princípy, ktoré nebojujú s prírodou a nenarúšajú jej prirodzené fungovanie.

Projekt záhrady rodinného domu. Zdroj: Ateliér LARUU

Čo to permakultúra vlastne je?

Permakultúra je veľmi premyslený a logický systém na navrhovanie trvalo udržateľných ľudských sídiel.

Mňa však oslovila tým, že ide ešte ďalej. Dnes už nestačí trvalo udržateľný prístup, pri doterajšej „starostlivosti" o krajinu potrebujeme regeneračné riešenia. Zjednodušene povedané, keď začínam hospodáriť na znehodnotenej pôde, musím ju najskôr dostať naspäť do stavu, ktorý už stojí za to udržiavať, a ďalej ju zveľaďovať. 

Permakultúra ma sprevádza krok za krokom pri navrhovaní zdravých ekosystémov užitočných nielen pre nás, ale aj pre všetko živé okolo nás. Týmto ekosystémom môže byť napríklad aj vaša záhrada. 

Čo je v neporiadku so súčasnými postupmi pri pestovaní plodín?

Bežné postupy fungujú zväčša na dlh, zanechávajú pôdu čoraz vyčerpanejšiu, vodu znečistenú, kultúrne plodiny oslabené. Ostatné druhy sú vytláčané mimo. 

V našej generácii to tak nejako látame dodávaním umelých prípravkov, hubením nežiaducich rastlín alebo tvorov. Kvôli tomu však návrat do bodu nula bude náročnejší. Keď sa spamätáme, budeme sa už možno musieť vysporiadať s púšťou. A vytvárať novú pôdu plnú života je ťažšie ako starať sa dobre o tú, ktorú máme.

Jedna z možných podôb permakultúrnej záhrady. Zdroj: Ateliér LARUU

Odkiaľ pochádza myšlienka permakultúry? 

Permakultúra je zložením slov „permanent agriculture" alebo môžeme pokojne povedať aj „permanent culture". Tento výraz zaviedli do praxe v Austrálii v 60. rokoch Bill Mollison a David Holmgren. Reagovali ním na veľkoplošné hospodárenie, ktoré degraduje pôdu, vodu a vzťah človeka ku krajine. 

Títo páni zostavili konkrétne postupy dizajnu aplikovateľné kdekoľvek na svete a tiež vytvorili základné etické princípy permakultúry. Ich prístup bol novátorský v tom, že hľadali udržateľné riešenia naprieč všetkými vednými disciplínami, pozerajú sa na problém ako súčasť väčšieho celku a používajú princípy odpozorované v prírode.

Odhliadnuc od vzniku samotného pojmu však môžeme po celom svete nájsť mnoho ľudí, ktorí vnímali rovnakú potrebu zmeny hospodárenia a išli na vec rovnakou logikou. Vo svete žije mnoho ľudí, ktorí aktívne šíria túto filozofiu, a to i napriek tomu, že slovo permakultúra nikdy nepočuli.

Vysvetlíš nám, aké sú základné princípy či filozofia tejto metódy?

Pre mňa osobne je permakultúra hlavne o správnom narábaní s energiou. A vôbec to nemyslím tak nadnesene, ako to znie. Treba sa starať o zdravie našej planéty, rovnako je naším cieľom, aby nás uživila. Tieto dve veci nie sú nezlučiteľné, len momentálne ľudstvo plytvá energiou, pričom zem nemá šancu zregenerovať sa. 

Etické princípy permakultúry kladú dôraz tak na starostlivosť o Zem, ako aj starostlivosť o človeka. Tretím etickým princípom je zdieľanie zdrojov a najmä nastavenie si vlastných reálnych potrieb. 

Všetko svoje konanie sa snažím prispôsobiť týmto princípom. To znamená, že v mojej záhradke pestujem mnoho rastlín, ktoré mi poskytujú plody, sú domovom pre ďalšie tvory, s ktorými sa delím o priestor aj úrodu. Ony mi na oplátku pomáhajú udržiavať záhradu zdravú bez zbytočných násilných zásahov. A keďže v záhrade s veľkou diverzitou sa aj v zlom roku urodí niečoho navyše, s prebytkami sa rada rozdelím. 

Nemusí ísť nutne o plody. Môže to byť materiál, semienka, vedomosti či vlastný čas, ktorý niekomu venujem.

Ako by sme mali teda hospodáriť s prírodnými zdrojmi, napríklad vodou, či pôdou, aby bol ekosystém udržateľný?

Prekvapivo netreba okamžite robiť veľké a nákladné úpravy, aby sa u vás zmena prejavila. Na začiatok stačí presmerovať energiu, ktorú vydávame v záhrade, tam kde ju naozaj treba. 

Môj obľúbený príklad totálneho plytvania energiou je jesenné hrabanie lístia. Pozrite sa do zdravého lesa. Pod nohami je vrstva hrabanky a pod ňou krásne kyprá zem plná života. 

Lístie však zvykneme pohrabať na kopu a spáliť, v lepšom prípade odviezť do zberného dvora. Na ceste späť sa potom zastavíme na nákup vrecovaného kompostu alebo nebodaj umelých hnojív, aby sme podporili rast nášho stromu. 

Pritom strom si zem pod sebou nastiela sám, pod lístím sa lepšie udržuje vlaha, postupne sa rozkladá a obohacuje pôdu. Už prospešne hospodárime s vodou a pôdou, a to sme ešte ani nezačali pracovať.

Hospodárenie s vodou a pôdou ide, samozrejme, ruka v ruke, pretože najlepšie zadržíte vlahu na svojom pozemku práve v pôde. Jedno bez druhého nejde, humózna vlhká pôda zadrží oveľa viac vlahy ako vysušená púšť. 

Jednoduché pravidlo je využiť a otočiť vodu na svojom pozemku toľkokrát, ako to len ide, skôr ako odíde preč. Použiť môžete systém rôznych zberných nádob, využívanie šedej vody, prečistenie a znovuvyužitie na polievanie. Zadržiavať vodu môžete tiež v mokradiach, jazierkach alebo ju zasakovať pomocou svejlov či dažďových záhrad. 

Pôdu nikdy nenechávame holú, treba ju nastielať rôznym materiálom alebo ideálne mať v nej vždy niečo vysadené. Polykultúrne pestovanie a striedanie plodín takisto zanecháva pôdu zdravú pre ďalšie využitie. A, samozrejme, všetok organický materiál vracať pôde naspäť. Či už nechať ležať, alebo skompostovať. 

Kde všade sa dá permakultúra uplatniť? Je tento systém použiteľný aj pre bežné okrasné záhrady? Dá sa uplatniť aj v malej záhradke, aj v poľnohospodárskej veľkovýrobe? 

Permakultúra uprednostňuje malé intenzívne systémy. Pomocou jej princípov sa snažíme pri zabratí minimálnej plochy vytvoriť maximum užitku. Príklady od nás aj zo sveta ukazujú, že to funguje. Malá mestská záhradka s jedlým lesom (ekosystém, v ktorom stromy, bylinky a kry rastú vo vzájomnej harmónii, pozn.) dokáže vyprodukovať ohromné množstvo potravín pre celú rodinu. A teraz si predstavte, čo všetko by sa dalo robiť na rozľahlých, teraz monokultúrnych poliach. 

Projekt jedlého parku v obci Likavka. Zdroj: Ateliér LARUU

Prístup by sa však o niečo líšil. Určite sa dajú uplatniť aj vo veľkom, aj permakultúra používa stroje a moderné technológie. Rozdiel je v pozorovaní, rozmýšľaní, plánovaní a rozumnej miere. A hlavne diverzite. 

Keď pestujem len kukuricu a jeden rok mi ju niečo zničí, som v mínuse. Keď ale pestujem viacero plodín, ktoré sa ešte k tomu navzájom podporujú, vždy zo systému vzíde nejaký výnos. Už len ozdravená pôda pre nasledujúce roky je plusom. 

Čo sa týka okrasných záhrad, ja osobne ich navrhujem a tieto princípy zohľadňujem všade, či to odo mňa niekto chce, alebo nie. Permakultúra totiž nie je to, čo si väčšina predstaví – zarastená džungľa, bylinková špirála a indické bežce. Je to neviditeľný premyslený systém v pozadí.

Dajú sa permakultúrne princípy uplatniť aj v iných oblastiach ako pri pestovaní plodín? Napríklad pri chove zvierat?

Budeš prekvapený, ale dajú sa využiť vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, ktoré s výrobou potravín ani nesúvisia. Dizajnérskych princípov je veľa. Napríklad jeden z nich hovorí, že „problém je riešením", iný zas vraví o stohovaní v čase a priestore. 

Nech si zoberiem ktorýkoľvek z nich, dokážem si nimi pomôcť pri navrhovaní záhrady, domáceho rozpočtu či marketingovej stratégie.

 Permakultúra pestovanie plodín a chov zvierat ani neoddeľuje, v prírode predsa tiež nerastú čučoriedky na jednej ploche a medvede nežijú na druhej. Zaujímavým príkladom je lesná pastva dobytka, či prasiat, chov hydiny v jedlom lese alebo úžitkovej záhrade. 

Úžasným prístupom je aj striedanie zvierat na pastvách, a to dokonca v kombinácii rôznych druhov po sebe. Je úžasné, ako sa pôda dokáže zregenerovať a poskytnúť potravu množstvu tvorov bez vonkajších vstupov a degradácie. Chce to však veľa pozorovania, vedomostí a plánovania.

Je cesta permakultúry náročnejšia ako bežné postupy?

Ťažká otázka. Cesta permakultúry je náročnejšia na čas a vedomosti, neponúka rýchle riešenia, ale vytvára ich na mieru konkrétnemu problému. 

Novozaložený ekosystém potrebuje čas a starostlivosť, aby sa zabehol a fungoval „sebestačne". V úvodzovkách preto, lebo mám namysli, že vstupy pokryjú výstupy, a nie to, že nebudeme musieť nič robiť. To je často mylná predstava, že permakultúrna záhrada je taká, o ktorú sa netreba starať.

Aká je podľa teba budúcnosť pestovania plodín a produkcie potravín?

Budúcnosť je lokálna. To mi hneď napadol názov jednej knihy, pretože je veľmi trefný. Je dôležité podporovať lokálny trh a miestnych pestovateľov, či chovateľov.

Ľudia, ktorí to robia dobre a poctivo, tu už sú. Komunitou podporované poľnohospodárstvo či predaj z dvora by nemali byť okrajové možnosti získavania potravín.

Samozrejme, že nebudeme na Slovensku pestovať banány, v prípade takýchto komodít je na mieste, aby sme si uvedomovali svoje potreby. Niektoré potraviny ani nepotrebujeme a tie, čo áno, sa dajú získať zo zdrojov, ktoré si ctia podobné princípy, starajú sa o zem aj o ľudí, ktorí na nej hospodária. 

Manželia Klára a Jakub Mydliarovci spoločne navrhujú a realizujú
kreatívne prírodné záhrady pod značkou LARUU. Zdroj: Ateliér LARUU

Povedzme, že táto filozofia sa mi páči a chcem s tým začať. Čo mám urobiť ako prvé a ako ďalej postupovať?

Môžeš podporovať ľudí a organizácie, ktoré sa snažia o zodpovednú produkciu potravín. Nemusíš začať sám pestovať, aby si niečo zmenil. No ak máš aj takúto ambíciu, na začiatok ti postačí aj parapet alebo balkón či kúsok zeme pred domom. 

Náhodou viem, že bývaš v byte, ale to tvoje možnosti vôbec nezužuje. Mesto má obrovský potenciál na nápadité, kreatívne a premyslené spôsoby pestovania a ozeleňovania. 

Komunitné záhrady či guerilla gardening (vytváranie záhrad na miestach, o ktoré sa nikto nestará, pozn.), strešné záhrady, zelené terasy a steny, jedlé záhony či lesy v parkoch. Na nevyužitých plochách môžeš pestovať kvitnúce lúky, môžeš chovať včely na strechách, drobnú hydinu vo vnútroblokoch. Kopa ďalších možností čaká na tvoju iniciatívu.

V pestovaní som úplný laik, kde môžem získať viac vedomostí?

Môžeš navštíviť niektorý z kurzov, ktoré ponúka Permakultúra SK, Škola permakultúry či podobné organizácie. Na začiatok ti základy upresní kurz o úvode do permakultúry, na to môžeš nadviazať komplexným dizajnérskym kurzom alebo si vybrať niektorý z užšie zameraných. Záleží od toho, čo ťa najviac zaujíma, napríklad včely, zelenina alebo komunity. 

Zaujímavé na vzdelávaní v permakultúre je, že keď absolvuješ oficiálny kurz v ktorejkoľvek zemi, tvoje vedomosti budú na rovnakej úrovni v Austrálii, Británii či Amerike a prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam. 

Ohromne ti však pomôže ísť sa pozrieť priamo na fungujúce projekty a možno si takýto život vyskúšať aj v praxi. Lebo permakultúra, to nie je len súbor princípov a pravidiel, ale životná filozofia.

Spracoval: Tomáš Paulík

Zdieľajte na sociálnych sieťach
mohlo by vás zaujímaŤ
Skúsení kuchári odporúčajú: Toto je základ na najlepší vývar, aký ste jedli

Skúsení kuchári odporúčajú: Toto je základ na najlepší vývar, aký ste jedli

Nemusí mať červenú farbu ani byť čerstvé. Spoznajte najväčšie mýty o hovädzom mäse

Nemusí mať červenú farbu ani byť čerstvé. Spoznajte najväčšie mýty o hovädzom mäse